Podivným riadením osudu som si musel pozrieť video akéhosi českého youtubera. Bol už starší a sťažoval sa, že u nich v meste pri rieke, kde kedysi za socializmu bol kamenný breh, je teraz všetko zarastené. Inak na tom príspevku nebolo nič zvláštne.

 Až na myšlienku na záver, ktoré ten pán youtuber vyslovil, že totiž stav porastu pri rieke je smutný výsledok demokracie. Za socializmu bol poriadok a v demokracií, aha -… Písal aj na úrady, ale zatiaľ nikto porast neodstránil. To ho utvrdilo v názore, že demokracia je nanič. A ja som si uvedomil, že táto kritika demokracie (zďaleka ju neprevádzkuje len tento pán) sa nedeje z pozície demokracie, ale myslenia, ktoré v nás zostalo ako starý črep. Myslenia, v ktorom sa človek zbaví iniciatívy a je obsluhovaný režimom. Napríklad tak, že mu vyčistí breh, keď už nemôže k moru, aby mohol k rieke. V totalitných režimoch existuje vždy pomerne veľká vrstva obyvateľstva, pre ktorú ten režim zostaví akýsi balíček (sociálny) toho, čo im dá. Nejaký tovar, niektoré služby, bývanie… a tým balíčkom ich obsluhuje. A hovorí im – toto je tá výhoda, vy nič nemusíte, to urobíme my. Je to akoby ste prišli do reštaurácie, kde by ste mali dve jedlá zadarmo, inak si nesmiete dať nič. A sú ľudia (a nie je ich málo), ktorí to tak chcú. No a potom sa niečo zmení, vy prídete do tej istej reštaurácie a môžete si dať čo chcete. Ale musíte si vybrať kuchára, aj suroviny. A musíte si dokonca sami prestrieť aj doniesť príbor, aj zaplatiť. Áno, to všetko za to, že môžeme tú reštauráciu mať presne takú skvelú, akú len dokážete. Možno nie najlepšiu – len takú akú dokážete mať vy…  A to je práve tá zrada. Totalitné zriadenie nám dáva hrdo maximum z minima. Demokracia iba minimum z maxima, ak si neuvedomíme, že ten kto dáva, alebo nedáva sme my sami. Nie je to režim, ktorý si vyberie, čo vám bude garantovať. Demokracia je krehká, pretože je zrkadlom nás samých. Ako myslíme, ako na základe našich myšlienok volíme, ako sa chápeme… sme súčasťou jej problémov, ale aj všetkých riešení.