Počúvam od svojich známych, ako je náročné snažiť sa dnes pochopiť bizarnosť nášho sveta a v takom svete aj žiť. Cítia sa stratení a ja im rozumiem a myslím, že si za to môžu sami. Je úplne v poriadku v tomto svete žiť. Koniec koncov je to tá najlogickejšia voľba. Alebo urobiť krok bokom a začať sa nad týmto svetom zamýšľať, pripustiť si jeho nádhernú bizarnosť. Príroda buduje najsürrealnejší poriadok, my ako ľudia najlogickejšiu absurditu. Môžete ju žiť, alebo pozorovať. Robiť oboje naraz prináša skľúčenosť a divné pocity.

 Ste pozorovateľ, alebo účastník akcie? Predstavte si futbalistu, ktorý si uprostred finálového zápasu odrazu položí otázku, čo to robí… A náhle si uvedomí, čo je to za absurdnú situáciu, že sa dvadsať dva dospelých mužov ozlomkrky ženie na vyznačenom priestore za kožou potiahnutým predmetom, ktorý keď dostanú nohami na kraj toho priestoru medzi nejaké tyče viac krát ako súper, tak sa zmení ich finančná situácia, ich spoločenský status a budú mať pocit životného víťazstva. Ak by ju tam dostali rukami, nič sa neudeje. Ak sa guľatý predmet ocitne viackrát na opačnej strane vďaka súperovým nohám, tak budú prežívať sklamanie. Futbalista, ktorý si toto uvedomí sa zrazu zastaví. A začne sa pýtať: Keď teraz tú loptu vezmem do zubov a odnesiem medzi tie tyče, bude to iné? Prečo práve nohami? Prečo dvadsať dva? Prečo toto určuje, kým som a ako žijem. Prečo sa nehrá aj za bielou čiarou, veď tam nebola vždy. Niekto ju nakreslil… futbalista, ktorý začne takto premýšľať, je pre hru stratený. Stal sa jej pozorovateľom a to je tiež zaujímavá životná cesta. Hlboká a oslobodzujúca. Môže hrať, alebo sa hrať s hrou – pozorovať ju. Najhoršie by bolo, keby sa snažil robiť oboje. Futbalista, ktorý by hral s vedomím absurdity celej hry, ktorý by sa snažil dať gól s vedomím, že bránka, je len akýsi výmysel trénera, alebo managera klubu, až to by bol v skutočnosti nešťastný človek. Ani nie hráč, ani nie pozorovateľ. Vedel by dosť na to, aby ho hra nebavila, ale málo na to, aby prestal. A tak by iba chodil po ihrisku a strašne by pindal. A ja sa obávam, že dnes je takých ľudí čím ďalej, tým viac. Hrajú a zároveň sa komentujú… A to je mimoriadne náročné, človek je z toho akurát vyčerpaný a máločo ho teší.