Dal som do písania sonetov. Fantastická vec, zvlášť, ak ste už trochu vo vyššom veku a pociťujete potrebu nejakého mentálneho fitka. Moja stará mama lúštila krížovky a mala rada rôzne hlavolamy ale mne príde sonet skvelý. Je to taká krížovka aj hlavolam dohromady. Máte striktne danú formu a potrebujete do nej nejakým spôsobom dostať obsah, tak aby ste prešli od začiatku myšlienky až k jej pointe na naozaj obmedzenom jasne vyhranenom priestore s presným počtom slabík a strof. 

Sonet je tak trochu skladačka, ktorá má množstvo riešení, ale nie všetky sú dobré, len málo je vynikajúcich a skutočne len pár tých pravých. A to je na tom práve lákavé. Vy chcete nájsť tie skvelé a tie pravé. Celý život som sa čudoval, čo na sonetoch videli Shakespere, alebo Petrarca… Prečo práve sonetom vyznať lásku, alebo zdeliť svoje pocity… milostná báseň sa dá napísať aj bez toho. Bezpochyby dá, ale sonet akoby tomu vyznaniu dával čosi viac. Až v jeho tele, skutočne začne žiť duša. Dá jej silu nás osloviť viac a hlbšie. Ale prečo? Veď je to v istom zmysle obmedzenie, musíte si rátať slabiky a skladať slovíčka oveľa dlhšie, pritom by stačilo keby ste mali len o trošku väčšiu voľnosť a je to tam. Lenže to už by nebol sonet. A človek chce. Chce nájsť tú cestu ako sa obsah a forma stretnú. A netrápi sa. Naopak. Cíti sa pritom úžasne, akoby len odkrýval niečo, čo už je v skutočnosti vymyslené. Akoby ten sonet bol už napísaný a vy len musíte prísť na to, aké je to správne znenie. Sonet nás vlastne učí, že každé obmedzenie je tvorivé, lebo v nás provokuje moment hry a ten je zo všetkého najcennejší. Človek pomocou hry prežije všetko. Tak sme nastavení. Ak poskladáte lásku do sonetu, nespáli vás. Ak doň poskladáte smútok sveta, nezadusí vás. Tá hra, ktorú musíte hrať, vás očistí od spaľujúcich emócií. Roberto Benigni vo filme „Život je krásny“ urobil z koncetráku hru a vďaka nej prežil. Aj to naše súčasné ministerstvo kultúry by vlastne mohlo byť tiež také tvorivé obmedzenie. Výzva na sonet. Možno aj grantová výzva na sonet bez grantu. A chvalabohu, ako sa ukazuje aj je. Ako nájsť vo vymedzenom počte slabík význam, ako nájsť v obmedzenom svete grantov podporu. A zrazu sa ukážu celkom nové možnosti. 

Zas a znova rátam na prstoch slabiky, viem, čo chcem povedať a viem, že raz sa to podarí a ja tam tú myšlienku dostanem. Vlastne ona tam už je, ja len prídem na to, ako to má byť správne.