Prázdniny sú fuč. Roztratili sa v zážitkoch, cestách, nových stretnutiach, starých známych, ale aj v slastnej nude, ktorá sa zase dostáva do módy ako nevyhnutná činnosť pre obnovenie duševnej rovnováhy. Ich koniec má pre mňa rokmi svoju špeciálnu atmosféru. Teším sa na to. Celkovo mám v roku dva dni, ktoré na mňa pôsobia svojou mágiou.
Tým prvým je deň, ktorý prichádza po Štedrom večeri. 25. december. Odmalička pre mňa má najväčšie kúzlo Vianoc. Štedrý večer je fajn – večera, stromček, darčeky… ale je aj dosť náročný. Všetko to chystanie, upratovanie, akoby ním vrcholilo celé hektické adventné obdobie, ale potom na druhý deň 25. decembra, je to všetko preč. Vonku je prázdno, okolo mňa tiež. Pri posteli ležia darčeky, na ktoré sa konečne môžem sústrediť a predo mnou a za mnou a okolo mňa je ticho a pokojne a nekonečne. Je to kúzlo, ktoré trvá iba chvíľu, ale vracia sa každý rok. No a potom posledný deň prázdnin. Je to možno zvláštne, ale nikdy sa mi s ním nespájala ľútosť, že už to končí a ja musím zase do školy, alebo naplno do práce. My v divadle máme vďaka letným prázdninám podobný rytmus ako školáci aj v dospelosti. Je asi prirodzené, že niekomu môže posledný deň prázdnin prinášať drobné chvenie, stres z očakávania, ale aj ľútosť za krásnym obdobím, ktoré ja zase na rok nenávratne preč. Ja však s blížiacim sa koncom nepociťujem obavy, nechuť ani stres. Naopak až zázračne sa mi zostrujú zmysly a čas okolo mňa spomaľuje vďaka intenzite, akou do seba nasávam práve tie posledné okamihy. Je to ako vo filme, keď sa odrazu všetko okolo vás spomalí a vy zrazu máte možnosť oveľa jasnejšie a pokojnejšie vnímať každého a všetko, čo sa deje. Čas sa spomaľuje intenzitou prežitkov, myslím si, ale nemám na to dôkaz. Preto je pre mňa posledný deň prázdnin tak zásadný. Trvá oveľa dlhšie ako iné. Až si hovorím, že človek skutočne dokáže kúzliť s časom a robiť si s ním, čo len chce. Stačí sa nedívať na hodinky a nechať deň plynúť. Odhaliť váš vlastný vnútorný čas, ktorý je celkom iný a na všetko má čas. Posledný deň prázdnin je pre mňa kúzlo, ale možno sa dá použiť aj na iné dni a i tam sa pohrať s časom, ktorého je málo. Možno je to liek na ten zhon a stres, ktorého sa tak obávame, keď to zase celé vypukne…
