Lesy už začínajú obliekať jesenné bundičky, ale slnko ešte páli. Vrcholní politici sa veselo hrajú na slepú tarababu. Ide o klasickú hru, kedy si niekoľko predsedov a jeden prezident zaviaže oči a na slepo sa snaží určiť, či ten koho chytia, je ešte minister, alebo už poslanec. A do toho sa hádam až príliš nenápadne blížia komunálne voľby. Alebo možno len mňa tá kampaň obchádza. Iste, občas vidím povedzme billboard, snáď aj v schránke sa nám niečo objavilo, ale skutočne nemám pocit, že by sme touto udalosťou žili.

 V správach a komentároch hráme hlavne „na vojakov“, na „ide pešek okolo“, prípadne na „Rudo velí“ a komunálne voľby akoby bežali niekde na pozadí, ako zabudnutá aplikácia. Môžem sa mýliť, ale keď sa pýtam priateľov, koho budú voliť, krčia plecami. Často vravia: To je ťažké, ja ich nepoznám. Nepoznáš? Veď tu žijeme spolu. Je to absurdné. My do najmenších podrobností poznáme nielen činy ale aj poryvy duše takého ministra vnútra Šutaja Eštoka a ešte sa nimi aj rozsiahle zaoberáme, čo je už v zásade uznaná sadomasochistická technika, ale kto je, alebo by mohol byť poslanec na našej ulici, netušíme. Už roky pozorujem, že sa komunálne voľby prezentujú ako taká malá sestrička tých veľkých mocných volieb, o ktoré tu vlastne nepretržite ide. Logicky by to malo byť naopak. Mali by sme chcieť rozumieť hlavne tomu, čo sa nás týka bezprostredne, čo naozaj ovplyvňuje naše – konkrétne naše – životy. Mali by sme túžiť ovplyvniť niečo, čo naozaj vieme ovplyvniť. A na základe tejto skúsenosti sa potom rozhodovať v tých ďalších parlamentných. A možno aj úplne inak a s väčším prehľadom. Ale ľudia povedia: V tých komunálnych spolupracujú aj tie strany, čo sa inak tvária nepriateľsky. No a? Nie je to o niečo normálnejšie? Vždy keď bolo zle, tak jediné čo tu fungovalo boli mestá a župy. Tak sa pýtam: Nemali by sme tým voľbám začať dávať konečne pozornosť? … ale na druhej strane… oni tie výsledky tých komunálnych volieb dávajú v posledných rokoch vcelku zmysel… tak možno by som na to nemal tak upozorňovať, ešte by sa toho niekto chytil. Možno je to u nás s voľbami ako s hokejom. Keď máme pocit, že o nič nejde a nie je to až tak dôležité, tak hráme oveľa lepšie, ako keď vieme, že ide o všetko. A tiež pritom toľko nefaulujeme. Takže… nič som nenapísal a vy ste nič nečítali.