Každý rok keď príde ten čas, alebo ja mám trochu času v tom správnom období, tak nakladám kapustu do suda. Ten sud nie je vôbec veľký, pretože u nás doma kyslú kapustu s výnimkou vianočnej kapustnice jem v podstate iba ja. Aj to len občas. Ale nakladám ju. Ba čo viac, kupujem si celé hlavy a doma si ich aj sám postrúham, aj na to mám vybavenie.

Pred pár rokmi som nakladal ešte veľký sud kapusty, ale nikto ju nejedol a vyhadzovať potom také množstvo niekedy na začiatku leta, keď už naozaj zabudnete dolievať vodu a starať sa o ňu, mi prišlo nepekné a nefér aj voči tej kapuste. Tak mám sud menší, tak akurát, čo značí, že máme dostatok kyslej kapusty na Vianoce, potom pre mňa, vždy keď mám na ňu chuť, no a ten zbytok vyhodím. V podstate teda nie je dôvod nakladať kapustu, ale ja to robím, lebo si pritom rád spomínam na starého otca a je mi dobre. Moje spojenie s rodom, tradície a identita je tým úplne vyriešená a saturovaná. Robím to doma, nehrá mi k tomu terchovská muzika, neobliekam si zle padnúci oblek ani kroj a nefotím sa na Instagram s heštegom #dedicstvopredkov. Iba tú kapustu naložím.  Premýšľam, či by toto nebola cesta aj pre mnohých našich nacionalistov s tým fičúrskym fašistickým leskom v očiach, ktorí by chceli pre nás ten náš slovenský život riadený obyčajným sedliackym rozumom. Veď by ste si už nemuseli robiť videjká. Naložte sud, alebo upečte báleš, alebo zavárajte. Hocičo, aj čerešne. Stačia vraj štyri. Lenže to vraj nie je ono, to by boli tak trochu ako ich babka. A oni predovšetkým nechcú byť ako ich babka. Toho sa boja ako čert kríža, že by s ňou mali niečo spoločné. Oni chcú byť ako Svätopluk, ako Perún, ako Ilja Muromec, ako Šaňo Mach. Tých na rozdiel od babky nepoznali, ale cítia, že im rozumejú. Lenže to nejde. Väčšinou preto vyzerajú ako Jánošíkova družina. Zopár zlodejov, ktorí sa v prípade problémov navzájom poudávajú. Ale vedia rázne zakričať, čo chcú. Do hory aj do telefónu a ako sa do telefónu u nás kričí, tak sa z telefónu aj masívne ozýva. A ozvena to je naša najvýraznejšia folklórna tradícia. To je ten skutočný základ. Jeden kričí a vyzerá to, ako by mu odpovedali všetci. A pritom je to stále len on. To je čaro. A kapustu nech si potichu nakladá kto chce, my tradične naložíme iným.